NASA v utorok oslavovala prekonanie očakávaní počas misie na vychýlenie vzdialeného asteroidu v rámci testu podobného sci-fi.
V tejto misii sa ľudstvo skúša schopnosť zastaviť prichádzajúci vesmírny objekt pred zničením života na Zemi. Nárazový modul veľkosti chladničky Double Asteroid Redirection Test (DART) 26. septembra zámerne narazil do mesačného asteroidu Dimorphos, čím ho posunul na menšiu a rýchlejšiu dráhu okolo jeho Didymos, oznámil šéf NASA Bill Nelson. To zmenilo jeho obežnú dobu o štyri percentá, teda o 32 minút: z 11 hodín 55 minút na 11 hodín 23 minút, čím sa zlepšilo očakávanie o 10 minút. „Ak niekedy v budúcnosti nájdeme asteroid, ktorý by hrozil dopadom na Zem a bol by dostatočne veľký na to, aby naozaj spôsobil nejaké škody, budeme mať za sebou tento úspešný test,“ povedal Nelson pre agentúru AFP. Dvojica asteroidov obieha okolo nášho Slnka každé 2,1 roka a nepredstavuje pre našu planétu žiadnu hrozbu. Sú však ideálne na štúdium metódy „kinetického nárazu“ pri planetárnej obrane.
Úspech DART ako overenia konceptu urobil realitou to, čo bolo kedysi sci-fi – najmä filmy ako Armageddon, Hlboký dopad a Nepozeraj sa hore. Dimorphos, ktorý nikdy predtým nebol v skutočnosti odfotografovaný a ktorého priemer je 160 metrov, teda približne veľkosť veľkej egyptskej pyramídy, sa objavil ako svetelná škvrna približne hodinu pred dopadom. Jeho vajcovitý tvar a skalnatý, balvanmi posiaty povrch sa napokon jasne ukázal v posledných okamihoch, keď sa k nemu DART rútil rýchlosťou približne 23500 kilometrov za hodinu. V nasledujúcich dňoch sa astronómovia tešili z ohromujúcich záberov hmoty rozprestierajúcej sa tisíce kilometrov: snímok zozbieraných pozemskými a vesmírnymi teleskopmi, ako aj malou sprievodnou družicou, ktorá cestovala do zóny spolu s DART-om. Vďaka svojmu dočasnému novému chvostu sa Dimorphos zmenil na umelú kométu.
Kvantifikácia toho, ako dobre test fungoval, si však vyžadovala analýzu svetelných vzorcov z pozemných teleskopov, ktorá sa prejavila až po niekoľkých týždňoch. Binárny systém asteroidov, ktorý bol v čase dopadu vzdialený od Zeme približne 11 miliónov kilometrov, je zo Zeme viditeľný len ako jediná bodka. Jasnosť bodky sa mení, keď Dimorphos prechádza pred Didymosom, ktorý je podstatne väčší a široký pol kilometra. Na meraní obežnej doby sa podieľali štyri optické teleskopy – všetky v Chile a Južnej Afrike – zatiaľ čo dva radarové teleskopy v USA pomohli potvrdiť toto zistenie, uviedla planetárna vedkyňa NASA Nancy Chabotová. Test tiež ukázal vedcom, že asteroid sa menej podobá na pevnú skalu a viac na „hromadu odpadkov“ z balvanov spojených vzájomnou gravitáciou. Ak je asteroid pevnejší, hybnosť, ktorú mu dodáva vesmírna loď, bude obmedzená. Ale ak je značná hmotnosť tlačená veľkou rýchlosťou v opačnom smere, než je smer nárazu, dôjde k dodatočnému impulzu. „Vyzerá to tak, že spätný ráz z výbuchu od povrchu výrazne prispel k celkovému postrčeniu asteroidu,“ povedal na brífingu vedec NASA Tom Statler. Dodal, že test poslúži ako „kotviaci bod“ pre simulácie a výpočty o výsledku budúcich nárazov.
Podľa NASA nemá žiadny známy asteroid s veľkosťou väčšou ako 140 metrov (dostatočne veľký na to, aby zdevastoval mesto) významnú šancu zasiahnuť Zem počas nasledujúcich 100 rokov. Čakajte však dostatočne dlho a stane sa to. Geologické záznamy napríklad ukazujú, že pred 66 miliónmi rokov zasiahol Zem šesť kilometrov široký asteroid, ktorý uvrhol svet do dlhej zimy, ktorá viedla k masovému vyhynutiu dinosaurov spolu so 75% všetkých druhov. Agentúra plánuje v roku 2026 spustiť teleskop s názvom Near-Earth Object (NEO) Surveyor, ktorý má lepšie charakterizovať potenciálne nebezpečné 140-metrové asteroidy a kométy, ktoré sa priblížia do vzdialenosti 30 miliónov kilometrov. Doteraz bola objavená menej ako polovica z odhadovaných 25-tisíc NEO s dĺžkou 140 metrov. Kinetický náraz vesmírnou loďou je len jedným zo spôsobov obrany planéty, aj keď jediným možným so súčasnou technológiou. Ak by sa blížiaci sa objekt odhalil včas, vesmírna loď by mohla byť vyslaná, aby letela vedľa neho dostatočne dlho na odklonenie jeho dráhy pomocou gravitačnej sily lode, čím by sa vytvoril takzvaný gravitačný traktor. Ďalšou možnosťou by bolo odpálenie jadrových výbušnín na presmerovanie alebo zničenie asteroidu. NASA sa domnieva, že najlepšie by bolo použiť takéto zbrane na diaľku, aby sa asteroid neroztrhol na kusy, čo by mohlo ešte viac ohroziť Zem.